Chov matiek: postup práce s plemenáčom a chovným včelstvom

Pri plánovanom chove včelích matiek je dôležité sa správne, v dostatočnom predstihu, rozhodnúť, aký spôsob odchovu matiek bude pre nás najvhodnejší. Po niekoľkoročných chovateľských sezónach sme dospeli k poznaniu, že bez dobrého chovateľského plánu na dlhšie obdobie nedokážeme zosúladiť nadväzujúce chovateľské činnosti tak, aby sme vedeli čo najefektívnejšie využiť relatívne krátku včelársku sezónu.

Z našich praktických skúseností a odchovu väčšieho počtu včelích matiek hlavne v plemenáčoch sa nám veľmi osvedčilo zamerať sa aj na vytváranie silných združených plodových oddielkov na takej rámikovej miere, ktorú využívame vo svojom chove. Ak disponujeme viacerými od seba vzdialenými stanovišťami včelstiev, môžeme si dovoliť využiť tento nedocenený potenciál a pritom nestratiť ani jednu jedinú lietavku, ktorá by oslabila včelstvo. Zo zdravotného hľadiska je však dôležité mať vyšetrené melivo a vykonané klinické prehliadky včelstiev na všetkých stanovištiach.

Tým, že si môžeme každým rokom prezimovať dostatočný počet menších včelstiev v úľoch na šiestich rámikoch s novými mladými matkami F1, tak v nasledujúcom roku nám tieto „včelstvička" slúžia hlavne na chov matiek. Z jari včelstvo naberá na sile a mladá, už ročná, matka ukazuje svoj výkon. Keď príde deň „D", z každého jedného včelstva si vieme odobrať jeden až dva plne zaplodované rámiky i so včelami a zostaviť si mohutné včelstvo bez matky. Osvedčil sa nám komínový efekt šesť a šesť plodových rámikov nad sebou, vedľa plodu umiestnené medzistienky a ku stenám úľov krycie rámiky so žemľovými plástmi.

Pri prekladaní rámikov do chovného včelstva dbáme aj nato, aby sme v rámikoch preniesli aj veľké množstvo uloženého vyzretého fermentovaného peľu a medu na jeho rozbeh. Nakoľko vytvorené chovné včelstvo nemá matku, nesmieme zabudnúť zabezpečiť letáčový otvor s kovovou materskou mriežkou a vetracie očká na nadstavkoch uzavrieť len na vetranie.

Silné včelstvo bez matky

Tým, že sme si preniesli a vytvorili silné včelstvo bez matky, nastane u včiel zmätok a začnú so stavbou náhradných materských buniek (MB). Aby sme využili čas 9 dní, pokiaľ bude zaviečkovaný posledný otvorený plod, tak nasadíme hneď na začiatku veľkoobjemové stropné kŕmidlo a nalejeme sirup z repného cukru a vody v pomere 3:2. Takto hustejší sirup zabezpečí, aby včely sirup uložili do plástov a čo najskôr vystavali všetky štyri medzistienky.

Takto postupujeme až do 9. dňa, kým nevložíme do chovného včelstva chovné rámiky. Medzitým asi po 5–7 dňoch prezrieme kompletné celé včelstvo, aby sme odstránili čo najväčší počet náhradných MB a vyvarovali sa možnosti, že na 9. až 11. deň bude už vyliahnutá prvá náhradná mladá matka a celý náš zámer by bol skazený.

Nakoľko si držíme v rozmnožovacom chove výlučne len kvalitné plemenné matky zo šľachtiteľských chovov, pripravíme si jedno takéto včelstvo už v predstihu tak, že 5–6 dní pred termínom prelarvovania dostane žemľový plást na zakladenie plemennou matkou. Vtedy máme ten najvhodnejší plemenný materiál na tomto rámiku aj s 12-hodinovými larvičkami. Používame jednoduchú čínsku prelarvovaciu lyžičku, ktorá nám umožňuje zobrať larvičku aj s materskou kašičkou bez toho, aby sme sa jej dotkli.

Viac ako technika prelarvovania tu hrá úlohu vytvoriť skutočne riadne chovné včelstvo, čo je pre chov matiek najväčšie umenie. Preto sa na včelniciach vyberajú za chovné včelstvá tie najsilnejšie a najkvalitnejšie zo všetkých, ktoré sa sledujú už v predchádzajúcom roku.

Takéto silné chovné včelstvo je schopné naraz vystavať a výdatne odchovať 2 × 20 MB po stranách plodového telesa. Nám sa osvedčilo vkladať len 2 × 10 prelarvených buniek, aby sme získali najvyššiu kvalitu budúcich matiek. Ak si uvedomíme, že sme s chovnými sériami vo vrchnom vysokom nadstavku (VN), tak je pri MB dostatočné teplo, aby sa matky správne vyvinuli a včas vyliahli.

Pri vložení chovných rámikov so sériami dbáme na to, aby sme 1–2 dni predtým mali stropné kŕmidlo prázdne. Po vložení dvoch sérií 2 × 10 MB nesmieme kŕmiť – cieľom je, aby sa včelstvo predovšetkým ujalo vložených chovných sérií a nie, aby sa venovalo odoberaniu sirupu. Až po kontrole prijatia MB zhruba o 2 dni môžeme opäť naliať sirup a čakať až do termínu zaviečkovania MB, čo je o päť dní.

Matky sa musia liahnuť medzi včelami

Na 10. deň po vložení chovných sérií do chovného včelstva môžeme začať so zužitkovaním zrelých MB. Podľa pravidla, že „matky sa musia liahnuť medzi včelami", začneme s rozdeľovaním chovného včelstva. Pred zužitkovaním MB už vieme, aké silné máme chovné včelstvo, koľko plástov má zaviečkovaný a vybiehajúci plod a koľko plástov celkovo naše chovné včelstvo obsahuje.

Podľa toho si pripravíme počet plemenáčov rovnakej rámikovej miery a do nich vložíme plásty s potravou – med a peľ – bez včiel od iných včelstiev alebo použijeme zásobné rámiky aj so včelami z nášho chovného včelstva. Plodové plásty so včelami prekladáme hneď z chovného včelstva medzi krycie plásty v plemenáči. Dbáme, aby stredný, plodový plást bol včelami plne obsadený – asi 20–25 dkg včiel sedí na pláste a ďalších asi 10 dkg pridáme.

Osvedčilo sa nám pred uzatvorením plemenáča odobrať jednu zrelú MB z chovného rámika a hneď ju opatrne zasunúť medzi dva rámiky v plemenáči. Ak je chovný rámik obsadený včelami nahusto, zmetieme ku každej už zaškôlkovanej MB ešte hŕstku včiel, ktoré sa hneď MB ujmú, prilepia ju a budú ju zohrievať. Každý plemenáč po vložení MB hneď prikryjeme, aby nebol dlho mimo starostlivosti včiel.

Keďže všetky MB pochádzajú z jedného chovného včelstva, aj včielky v plemenáčoch budú verné svojim MB a nemôže sa stať, aby MB ostala opustená a tým zachladená. Samotné včielky samy dokončia celý proces liahnutia matiek s tým, že im postupne napomáhajú stenčiť konček zrelej MB, aby matka ľahko vybehla medzi svoje včely. Pri následnej kontrole vyliahnutia matiek asi o 2–3 dni vieme presne posúdiť, či matka správne vybehla a viac už nič so včelstvom nerobíme. Teraz už včely potrebujú len čas, aby sa mladé matky „panušky" kvalitne spárili s najvhodnejšími trúdmi.

Finálne kroky

Nakoniec nám ostali v jednom VN len dva plodové plásty a možno jeden zásobný rámik s medom a peľom. Úľ zúžime s komorovacou prepážkou alebo ostávajúce plásty so včelami preložíme taktiež do jedného plemenáča. Úľ potom odložíme nabok a plemenáč necháme postavený na mieste, kde predtým stálo chovné včelstvo, aby sa aj ostatné lietavky vedeli vrátiť na svoje zalietané miesto. Nesmieme zabudnúť ponechať jednu zrelú MB medzi plástmi. Za 10 dní v plemenáči bude klásť mladá matka.

Po zužitkovaní všetkých MB roznesieme plemenáče na im určené stanovisko. Asi za hodinu môžeme letáčiky pootvárať, ale môžeme vyčkať aj do podvečera, kedy let včiel ustáva. My uprednostňujeme prenesenie plemenáčov na pôvodné prvotné stanovisko, kde sme vytvárali chovné včelstvo. Týmto postupom opäť nestratíme ani jednu jedinú lietavku a plemenáče nám ostanú nabité a v najlepšej kondícii.

Tam, kde sa nepoužíva oplodňovacia stanica, sa postupuje rovnakým spôsobom s tým, že sa zrelé MB naočkujú do rovnako pripravených plemenáčov, alebo tiež do prázdnych úľov či medníkov. Včelstvička sa nechajú dlhšie, 24 až 36 hodín, uzatvorené s malým vetraním. Za tú dobu sa matky vyliahnu, včelstvička sa upokoja a začínajú samostatnú prácu.

Pri väčšej potrebe osadenstva si môžeme pri väčšom počte včelstiev príbuzenských línií vypomôcť s plástmi vybiehajúceho plodu sesterských včelstiev. Ale zásadu rozdelenia chovného včelstva k jeho MB ďalej udržujeme. Za 48 hodín po naočkovaní MB vykonáme kontrolu vyliahnutých matiek. Budú vyliahnuté všetky matky, ak sme dodržali nevyhnutné a uvedené zásady. Súčasne sledujeme a staráme sa o trúdie včelstvá, aby bol chov trúdov plynulý.